Plavecký výcvik 2012 / Ako nám bolo dobre v Štúrove

Celé sa to začalo v pondelok ráno, keď sme sa pomaličky začali zbierať v starej telocvični gymnázia. Všetci dumali nad tým, ako to tam asi bude vyzerať. Podľa fotiek na internete sa nám chata páčila, a tak sme dúfali, že sa nám vydarí aj počasie a partia bude dobrá. Prišiel autobus a my sme začali nakladať – všetko potrebné aj nepotrebné. Naložené bolo všetko, ale ako vždy sa nájde jedna výnimka, ktorá v čase plánovaného odchodu ešte len nasadala doma do auta. Tak sme si počkali 15 minút a mohli sme vyraziť. Cesta nebola dlhá, lebo sme ju zaplnili dobrou náladou, smiechom a spoločným očakávaním, aký náš plavecký bude.

Dorazili sme na miesto. Vstup do chatovej oblasti kúpaliska však nepripomínal bránu kúpaliska. Nad bránou by sa skvele vynímal nápis kasárne. Všade okolo ostnaté drôty, betónové múry a ostro vyzerajúca vrátnička. Ale to boli len prvotné dojmy, ktoré, ako sa ukázalo, neboli správne. Po príchode na chatu sa nám obraz celkom zmenil. Chata bola super, na peknom, tichom mieste. Rozdelili sme si izby a začali s vykladaním tašiek. Predtým sme však boli dôrazne upozornení, že izby a zariadenie ostane v takom istom stave, v akom sme ho našli. Chvíľka na oddych a ide sa do bazéna. Voda bola skvelá, prostredie tiež. Kto si odplával desať poctivých dĺžok v plaveckom bazéne, ten mohol ísť oddychovať do teplučkej vody. Išlo to rýchlo, aj keď sa najprv niektorým príliš do vody nechcelo. A tobôž nie plávať. Pohľad od jednej z p. učiteliek stačil a každý lenivec bol razom vo vode.

Neplavcov sme mali len dvoch a tí sa pod skvelým dohľadom pani učiteliek Stopperovej, Minárovej a Herdovej zo dňa na deň zlepšovali. Aj keď počasie neprebiehalo podľa ideálnych prímorských očakávaní, nám to nevadilo. Strava bola celkom dobrá, jediná výhrada bola zo strany hladošov, ktorým sa zdalo na raňajky málo. Večer na chatu, večerný nástup, pokyny k ďalšiemu dňu, neskôr smiechy, zábava (podotýkam rozumná zábava) a potom unavení všetci spať.

Ďalšie dni prebiehali podobne až na dve výnimky. Jednou bol výlet do susedného Ostrihomu, odkiaľ sme si cestou späť vychutnali skvelú jazdu štúrovským vláčikom a ďalší deň, keď bola taká zima a vietor, že do bazéna išli len tí najväčší otužilci. Ostatní organizovali večernú grilovačku, ktorá bola, dovolím si povedať, na dosť vysokej kulinárskej úrovni. Išiel deň za dňom, noc za nocou, zážitok za zážitkom a zistili sme, že je štvrtok večer a už len jedna noc a ideme naspäť do reality. Nikomu sa nechcelo. Nikto nechcel opustiť miesto, kde sa skvele zocelila partia, kde sme za tých pár dní zažili toľko zábavy, kde sme mali super program vymyslený od našich skvelých pani učiteliek.

Posledný večer, posledný nástup, vyhodnotenie izieb (vyhrali tí najlepší :-)), obojstranné poďakovanie za výborne prežitý čas. Pobalili sme si veci a zaľahli do postelí.

Na ďalší deň ráno sme naposledy vkročili do bazénov so smútkom v očiach... Chceli by sme ešte tak týždeň takejto akcie. Po obede, ktorý nám servíroval sám majiteľ reštaurácie Šani, sme sa pobrali na chatu po veci a s nevôľou sme ju opustili.

Zažili sme krásnych päť dní, za ktoré patrí vďaka skvelému učiteľskému dozoru, všetkým zúčastneným, ktorí spolu vytvorili jednu famíliu a určite sa ešte radi v takejto zostave stretnú.

Ďakujeme.

Kolektív II.A a II.C