História školy

Návrh na otvorenie gymnázia v Zlatých Moravciach bol prvý raz mestským zastupiteľstvom podaný 6. mája 1906 na ministerstve školstva v Budapešti, ale gymnázium v tomto roku otvorené nebolo. Mestskí predstavitelia každoročne predostierali svoj návrh ministerstvu školstva, ale vždy to skončilo bez odozvy.

V roku 1911 sa rozhodlo mestské zastupiteľstvo Zlatých Moraviec urýchliť zriadenie gymnázia tým, že venovalo na stavbu budovy pozemok a na výstavbu prispelo finančnou čiastkou 300 000 korún. Úspech v Budapešti však mala najmä nacionálna motivácia, gymnázium malo zlepšiť proces pomaďarčenia mesta a okolia. K samotnej realizácii návrhu prišlo v roku 1913, pričom novozriadené gymnázium bolo maďarské. Výučba žiakov začala v školskom roku 1913/1914, keď bola otvorená I. až V. trieda, pričom do V. triedy boli prijímaní žiaci zo IV. ročníka meštianskej školy. V školskom roku 1916/1917 bolo už gymnázium plne organizované, t.j. malo osem tried a jeho absolventi končili štúdium maturitou.

Po štátnom prevrate v roku 1918 sa viacerí maďarskí profesori a študenti nedokázali s novou situáciou zmieriť, a tak bolo pre ich protištátne provokácie gymnázium v Zlatých Moravciach 1. marca 1919 zatvorené, ale už o dva týždne, 14. marca 1919, bolo gymnázium obnovené ako slovenský ústav s názvom Československé štátne reálne gymnázium Janka Kráľa. Do Zlatých Moraviec prišli vyučovať viacerí profesori z Čiech a Moravy. Z 334 žiakov bývalého maďarského gymnázia sa dalo zapísať do slovenského ústavu len 99 a gymnáziu hrozilo zatvorenie. Ukázalo sa, že hlavný vplyv na jeho stav mali bývalí maďarskí profesori a župní úradníci. Po stabilizácii politických pomerov sa nedôvera k slovenskému ústavu rozplynula a počet žiakov prudko vzrástol.

Učebné priestory boli nevyhovujúce, učilo sa v provizórnych budovách na Šrobárovej ulici (dnes na tomto mieste stojí detský pavilón NsP Zlaté Moravce), na ulici Keglevičovej (dnešnej Robotníckej ulici, kde je v súčasnosti budova Závodného klubu Calex) i v miestnosti Župného domu. Výstavba novej budovy gymnázia sa oddialila vojnovými udalosťami. Po príchode prvého slovenského župana Martina Mičuru do Zlatých Moraviec sa stala otázka výstavby novej budovy gymnázia opäť aktuálnou. Do mesta prišiel v tom čase aj nový správca gymnázia, neskôr jeho riaditeľ Dr. Skovajsa, ktorý sa tiež podieľal na urýchlení stavby nových priestorov. Základné projektové plány predložil architekt František Váhala. So stavbou terajšej monumentálnej budovy gymnázia sa začalo l. augusta 1922. Nová budova gymnázia mala okrem učební aj viaceré odborné kabinety a laboratóriá, zborovňu pre profesorov, pracovňu pre riaditeľa, ako aj telocvičňu a aulu pre žiakov. Pravidelné vyučovanie v novej budove sa začalo l. decembra 1924.

V období prvej Česko-Slovenskej republiky navštevovalo gymnázium v Zlatých Moravciach okolo 500 žiakov, čo je stav takmer zhodný s počtom žiakov posledných rokov. Pôvodne bolo štúdium na gymnáziu osemročné s povinnou latinčinou a relatívne povinnou nemčinou od prvej a s francúzštinou od tretej, najneskôr od piatej triedy. Radikálnejšia zmena vo vyučovaní nastala v roku 1948, keď sa zaviedlo na gymnáziu štvorročné štúdium, čo predstavovalo pôvodné štúdium v štyroch najvyšších triedach, kým prvé štyri triedy prešli na nižšiu strednú školu vytvorenú z bývalej meštianskej školy. Dôsledkom tejto zmeny klesol počet študentov na polovicu (zo 618 na 385).V školskom roku 1951/1952 bola v budove gymnázia dočasne umiestnená Pedagogická škola pre učiteľov materských škôl a neskôr Pedagogická škola pre učiteľov národných škôl.

V roku 1953 prebehla na Slovensku ďalšia reorganizácia školstva a z bývalých národných škôl, nižších stredných škôl a gymnázií sa vytvorili jedenásťročné stredné školy. Jedenásťročná stredná škola v Zlatých Moravciach, ktorá vznikla na základe týchto zmien, prijala svojich prvých žiakov 1. septembra 1953. Začiatkom školského roku 1953/1954 sa v škole otvorilo i štúdium pracujúcich popri zamestnaní. Rastom počtu obyvateľov mesta sa zvyšoval aj počet žiakov školy. Okrem toho sa v budove školy umiestnili elokované triedy Strednej odbornej školy pre pracujúcich v Nitre a Strednej priemyselnej školy stavebných hmôt v Hodoníne, takže priestory školy boli plne vyťažené.

Ďalšia organizačná zmena súvisela s predĺžením povinnej školskej dochádzky na deväť rokov a pretvorením jedenásťročných stredných škôl na stredné všeobecnovzdelávacie školy. V školskom roku 1960/1961 boli v Zlatých Moravciach vytvorené zároveň dva samostatné stupne Základná deväťročná škola a Stredná všeobecnovzdelávacia škola - so spoločným riaditeľstvom a budovou. Dôležitým medzníkom pre Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Zlatých Moravciach bolo jej osamostatnenie od základnej školy v roku 1963 a neskôr v roku 1972 pri príležitosti 150. výročia narodenia básnika a revolucionára Janka Kráľa premenovanie na Gymnázium Janka Kráľa, spojené s prechodom z trojročného vyučovacieho cyklu na štvorročný. Základná deväťročná škola sa 1. septembra 1964 presťahovala do novostavby na sídlisku a do budovy Strednej všeobecnovzdelávacej školy sa umiestnilo 5 elokovaných tried Základnej deväťročnej školy na súčasnej Pribinovej ulici a 4 triedy učňovskej školy.

Dlhoročnú tradíciu v Gymnáziu Janka Kráľa mal študentský spevácky zbor Schola Cantorum. Pod vedením profesora Podhorného pracoval v počte 60-80 členov od roku 1939. Reprezentoval gymnázium nielen v našom meste, ale aj na krajských, celoslovenských a medzinárodných prehliadkach speváckych zborov. Spevácky zbor v roku 1983 zanikol.

Gymnázium Janka Kráľa v Zlatých Moravciach malo i má dobrú úroveň z odbornej stránky, o čom najlepšie svedčí skutočnosť, že mnohí jeho absolventi zastávali a zastávajú významné postavenie v kultúrnom i vedeckom živote. Nie je možné ich všetkých vymenovať, ale aspoň niektorých z nich je potrebné spomenúť menovite. Predovšetkým je to niekoľko známych básnikov, prozaikov, esejistov a dramatikov - Eleonóra Valašíková-Gašparová, Ján Tužinský, Pavol Stanislav Pius, Štefan Čepček, Alexander Kalina, Mišo A. Kováč, Vladimír Sýkora (Peter Zvon), Ján Hudec, literárni kritici - Nora Beniaková-Krausová, Vincent Šabík, Stanislav Šmatlák, Emil Borčin, režiséri - Pavol Haspra, Tibor Rakovský, Imrich Strelka, slovenskí herci - Ivan Krivosudský, Anton Korenči, Ľudo Ozábal, Ondrej Košut, Július Vašek, František Ďuriač, Jana Bittnerová, Róbert a Peter Mankoveckí, akademickí maliari - František Jurík, Milan Gašpar, František Finta, František Studený, Štefan Partl.

Absolventmi Gymnázia Janka Kráľa sú aj mnohí univerzitní profesori, docenti a doktori vied: Viktor Bezák, Vladimír Drgoňa, Jozef Doboš, Jozef Eliáš, Pavol Eliáš, Július Hrúzik, Ivan Hubač, Koloman Ivanička, Ladislav Kováčik, Jozef Krcho, Viliam Laurinec, Michal Lukniš, Ján Paulov, Štefan Paulov, Alexander Požgay, Jozef Sládek, Tibor Šalát, Rudolf Šaly, Július Špaňár, Ondrej Šedivý, Ján Veselovský, Michal Zaťko, Michal Zeman a mnohí ďalší.

Hlavným poslaním gymnázia však ostáva dávať študentom úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou a pripravovať ich na štúdium na vysokých školách.