Rozlúčka maturantov

18. mája sa študenti IV.A a IV.B naposledy stretli v aule nášho gymnázia, aby sa rozlúčili so svojimi pedagógmi. Túto milú rozlúčkovú slávnosť uviedol klavírnou skladbou Alexander Gajdoš a Kristína Komárová týmito slovami poďakovala pedagogickému zboru:

Vážená pani riaditeľka, vážená pani zástupkyňa, ctení triedni profesori, vážený pedagogický zbor, drahí nepedagogickí zamestnanci, milí spolužiaci.

Život je poskladaný z úlomkov. Majú rôznu veľkosť a rôzne vlastnosti. Niektoré nám vyčaria úsmev na tvári, iné zas prejdú po starých ranách. Iné dokonca tak pevne zvierame v rukách, aby sme ich nestratili, že sa často zraníme. Niektoré zas nerania vôbec. Nech sú akékoľvek, jednu vlastnosť majú spoločnú. Tak ako aj dnešok, patria nám.

Štyri roky pre nás neznamenali večnosť, no znamenali námahu, úsilie. Znamenali učiť sa, ako sa pohnúť vpred, ako zlyhať a napokon skúsiť to znovu. Znamenali spoznať krehkosť slova ďakujem. Práve toto slovo patrí Vám, drahí profesori. Ďakujeme, že ste to zvládli, že sa pozeráte na nás ako v prvý deň. Ďakujeme Vám za trpezlivosť, za pochopenie, za veľkorysosť, no dokonca i za výčitky. Ďakujeme, že ste tu dnes s nami.

Je pravdou, že sme už zabudli hodnotu Avogadrovej konštanty, zistiť neznámu v parametrickej rovnici, definíciu asociatívnej metódy, ale nezabudli sme na hodnotu spomienok, ktoré nám štyri roky priniesli. Priniesli nám nielen sklamania, ale aj veľké priateľstvá. Ako sa hovorí: Čas má vzácnu silu. Niektoré sa rozlúčia, iné zas životom zotrvajú a zocelia sa.

Môže sa stať, že možno nedosiahneme svet, možno naše mená nebudete počuť v rádiu, možno sa dokonca v sebe stratíme. No možno bude opak pravdou. Možno nastúpime na ten správny vlak, možno začneme odznova a možno to nakoniec zvládneme. Kto vie? Vstupujeme do neznámej budúcnosti, ale stále sme tu. Pokiaľ sa však nevzdáme, môžeme uspieť.

Tak nám držte palce!

Držíme Vám palce. Nech sa Vám v živote darí a nezabudnite na tých, čo Vás do života pripravili.

Mgr. A. Rakovská